Kronika 9. oddielu

Naša výprava na skautský ples sa začala celkom zábavne (pre úplnosť - účastníci: Kirké, Báby, Johny a ja). Už vo vlaku Kirké zistila, že zabudla doma veľmi potrebnú súčasť výbavy, a to zicherky. KPZ nikto z nás nemal (taká hanba - ísť na ples bez KPZ!), preto Kirké hneď po príchode na popradskú železničnú stanicu navštívila stánok so suvenírmi (či čo to bolo), ktorý bol len tak mimochodom zatvorený. Ale čo predavač neurobí pre zárobok... Tak sa Kirké vcelku ľahko dostala k výhodnej kúpe: zicherka za 35 Sk a k nej akcia - zelený kvietok grátis.

To máte tak.... prídete na autobusovú stanicu s očakávaním, že tam bude plno klebetných dievčat a ja vidím iba klebetných prispaných 3károv! Takže som skonštatovala, že ste LEMRY.

Definícia LEMRY: Je to vlastne žena, ktorá vôbec nie je rozbíjacky typ človeka a bojí sa, aby sa jej nôžky náhodou neunavili alebo nezaparili vo vibramkách.

Tak a je to vonku... už mi je lepšie! A keďže nemám v kompetencii písať len o vás, dostanem sa aj k nám šiestim statným ženám, ktoré boli odhodlané úplne sa rozbiť.

Naladená pesničkami All I want for Cristmas is you a pod., ktoré počúvam už od septembra, som sa zrazu ocitla na železničnej stanici. Keď som sa lepšie poobzerala, zbadala som Marínku, ktorá má na vaku pripevnený klzák! (Zdalo sa mi to dosť infantilné, lebo v Košiciach nebolo po snehu ani chýru ani slychu, ale veď Vydrník je pod Tatrami, tam sneh určite bude...)

Píše sa rok 2007 po Vasi. Slávna košická železničná stanica sa napĺňa dievčatkami s vakmi veľkými a plnými jedla. Stanica sa vyprázdňuje a vlak sa napĺňa mladými skautkami a nervóznym ujom. Cesta trvala cca... no pamäť... pamäť... neviem! Presunieme sa o pár hodín ďalej a sme na konci cesty plnej skautiek a námahy.