Naša výprava na skautský ples sa začala celkom zábavne (pre úplnosť - účastníci: Kirké, Báby, Johny a ja). Už vo vlaku Kirké zistila, že zabudla doma veľmi potrebnú súčasť výbavy, a to zicherky. KPZ nikto z nás nemal (taká hanba - ísť na ples bez KPZ!), preto Kirké hneď po príchode na popradskú železničnú stanicu navštívila stánok so suvenírmi (či čo to bolo), ktorý bol len tak mimochodom zatvorený. Ale čo predavač neurobí pre zárobok... Tak sa Kirké vcelku ľahko dostala k výhodnej kúpe: zicherka za 35 Sk a k nej akcia - zelený kvietok grátis.
V ten deň sme vystriedali ešte dva dopravné prostriedky, a to autobus a auto, kým sme sa dostali do školy, kde sa ples konal. Náš prvý pohľad patril krásnym šatám roveriek a skautiek z rôznych kútov stredného a západného Slovenska (z Ukrajiny sme boli iba my) a druhý pohľad... Na stole, pri ktorom sme sa registrovali, stála miska PLNÁ ZICHERIEK! Kirké zažiarili očká radosťou aj ľútosťou, ktorej už nedokázal zabrániť ani zelený kvietok. Okrem misky tu ležali ešte dve kôpky ružových a červených srdiečok s menami mužských i ženských rozprávkových postáv. Každý si mal jedno srdiečko vybrať a pripnúť na šaty. To kvôli neskoršej valentínskej plesovej aktivite, ktorá sa vo viacerých prípadoch z organizačných dôvodov zmenila na pasivitu.
V gadži-rifliach by sme tu nezapadli, tak sme sa rýchlo-pomaly prezliekli a upravili a vyšli sme na druhé poschodie do vysvietenej sály. Usadili sme sa pri jednom zo stolov. Ples sa už takmer začal, keď tu zrazu Johny na svoje veľké prekvapenie zistil, že si vzal papierové srdiečko, na ktorom chýba - hádajte čo... ZICHERKA! Okamžite utekal dolu k šatniam a uchmatol si jednu z posledných, čo ešte zostali v miske.
Ples sa otvoril Straussovými valčíkmi, potom začala hrať muzika na ľudovú nôtu, až sa to zvrhlo na staré repeťácke hiťasy. Chvíľu sme tancovali, až kým ma Kirké neoslovila, že má menší technicko-šatový problém, vraj nech jej pomôžem nejako ho vyriešiť. Tak sme vybehli do ústrania a tam som pobavene zistila, že najvhodnejším nástrojom, ktorým možno tento "toaletný defekt" odstrániť, je ZICHERKA. Lenže misečka už bola prázdna, tak sme si museli poradiť s tým jedným akciovým zatváracím špendlíkom v trvalo nízkej cene, ktorý si Kirké zadovážila za lacný peniaz na popradskej stanici. V dobrej nálade sme sa vrátili späť a potom už večer plynul nerušene, prerývaný kultúrnym tanečným programom miestnych detí (inak boli naozaj skvelé), až kým neprišla na rad večera vo forme švédskych stolov. To boli rady! Samozrejme, najvýhodnejšiu pozíciu mali tí prví, potom jedla nápadne ubúdalo a nám, čo sme prišli medzi poslednými, zostal len chlebík a nejaká tá šunčička (ale keď sme mali chuť na syr, ovocie alebo zeleninu, tak sme si museli ukoristiť z cudzieho taniera). Ja sa nesťažujem, najedla som sa dobre. Možno aj preto, že Báby stála v rade ďaleko predo mnou a k tomu precenila svoju tráviacu sústavu a nabrala si plný tanier všeličoho, takže som sa už tradične priživila.
Ďalej zábava pokračovala bez problémov, všetci tam skákali, krútili sa, potili sa a keď pokročil čas, dievčatá sa začali vyzúvať (vivat otlaky a tvrdé topánky!). Hostia sa postupne vytrácali, ale nám to nevadilo. Aspoň bolo viac miesta a lepší vzduch. Kirké sa snažila skryť svoje sklamanie z pre ňu nevyhovujúcej hudby a keď sme už prezlečení odchádzali na stanicu a z okien k nám na ulicu doliehal hurhaj z plesu, neodpustila si poznámku, že celý čas bola taká nanič hudba a teraz, keď ona odchádza, pustia konečne niečo poriadne. K tomu dodám iba toľko: zažila som už plesy s oveľa horším výberom pesničiek, tieto boli podľa mňa v norme a KAŽDÉMU NEVYHOVIEŠ.
Zmena teplôt urobila svoje, horúci, vydýchaný vzduch sa bez predprípravy zmenil na ľadový a veterný. Kým prišiel autobus, ktorý nás odviezol domov, Kirké sa snažila zahriať nás obrázkami vo svojom mobile, ale potom musela uznať, že hoci jej vedecko-technický ošiaľ ešte nepominul, telefón predsa len nie je všemocný.
A bodaj by aj bol, keď radiátor ani zicherku nedokáže nahradiť!
V gadži-rifliach by sme tu nezapadli, tak sme sa rýchlo-pomaly prezliekli a upravili a vyšli sme na druhé poschodie do vysvietenej sály. Usadili sme sa pri jednom zo stolov. Ples sa už takmer začal, keď tu zrazu Johny na svoje veľké prekvapenie zistil, že si vzal papierové srdiečko, na ktorom chýba - hádajte čo... ZICHERKA! Okamžite utekal dolu k šatniam a uchmatol si jednu z posledných, čo ešte zostali v miske.
Ples sa otvoril Straussovými valčíkmi, potom začala hrať muzika na ľudovú nôtu, až sa to zvrhlo na staré repeťácke hiťasy. Chvíľu sme tancovali, až kým ma Kirké neoslovila, že má menší technicko-šatový problém, vraj nech jej pomôžem nejako ho vyriešiť. Tak sme vybehli do ústrania a tam som pobavene zistila, že najvhodnejším nástrojom, ktorým možno tento "toaletný defekt" odstrániť, je ZICHERKA. Lenže misečka už bola prázdna, tak sme si museli poradiť s tým jedným akciovým zatváracím špendlíkom v trvalo nízkej cene, ktorý si Kirké zadovážila za lacný peniaz na popradskej stanici. V dobrej nálade sme sa vrátili späť a potom už večer plynul nerušene, prerývaný kultúrnym tanečným programom miestnych detí (inak boli naozaj skvelé), až kým neprišla na rad večera vo forme švédskych stolov. To boli rady! Samozrejme, najvýhodnejšiu pozíciu mali tí prví, potom jedla nápadne ubúdalo a nám, čo sme prišli medzi poslednými, zostal len chlebík a nejaká tá šunčička (ale keď sme mali chuť na syr, ovocie alebo zeleninu, tak sme si museli ukoristiť z cudzieho taniera). Ja sa nesťažujem, najedla som sa dobre. Možno aj preto, že Báby stála v rade ďaleko predo mnou a k tomu precenila svoju tráviacu sústavu a nabrala si plný tanier všeličoho, takže som sa už tradične priživila.
Ďalej zábava pokračovala bez problémov, všetci tam skákali, krútili sa, potili sa a keď pokročil čas, dievčatá sa začali vyzúvať (vivat otlaky a tvrdé topánky!). Hostia sa postupne vytrácali, ale nám to nevadilo. Aspoň bolo viac miesta a lepší vzduch. Kirké sa snažila skryť svoje sklamanie z pre ňu nevyhovujúcej hudby a keď sme už prezlečení odchádzali na stanicu a z okien k nám na ulicu doliehal hurhaj z plesu, neodpustila si poznámku, že celý čas bola taká nanič hudba a teraz, keď ona odchádza, pustia konečne niečo poriadne. K tomu dodám iba toľko: zažila som už plesy s oveľa horším výberom pesničiek, tieto boli podľa mňa v norme a KAŽDÉMU NEVYHOVIEŠ.
Zmena teplôt urobila svoje, horúci, vydýchaný vzduch sa bez predprípravy zmenil na ľadový a veterný. Kým prišiel autobus, ktorý nás odviezol domov, Kirké sa snažila zahriať nás obrázkami vo svojom mobile, ale potom musela uznať, že hoci jej vedecko-technický ošiaľ ešte nepominul, telefón predsa len nie je všemocný.
A bodaj by aj bol, keď radiátor ani zicherku nedokáže nahradiť!