To máte tak.... prídete na autobusovú stanicu s očakávaním, že tam bude plno klebetných dievčat a ja vidím iba klebetných prispaných 3károv! Takže som skonštatovala, že ste LEMRY.
Definícia LEMRY: Je to vlastne žena, ktorá vôbec nie je rozbíjacky typ človeka a bojí sa, aby sa jej nôžky náhodou neunavili alebo nezaparili vo vibramkách.
Tak a je to vonku... už mi je lepšie! A keďže nemám v kompetencii písať len o vás, dostanem sa aj k nám šiestim statným ženám, ktoré boli odhodlané úplne sa rozbiť.
Hovieme si tak v autobuse a pozorujeme Miju (sedí v miernom predklone) a lamentujeme o tom, či spí alebo grcká..... spí! Sedíme si tak asi 20 minút a Kirké nám povedala, že jej Microsoft poslal e-mail ohľadom toho, že je výherkyňou 1 000 000 libier a tak hovorí: "Niečo dám na výskum, kúpim skautský dom a prispejem na Jamboree..... Ale budete sa mi musieť ešte aj pozbierať, aby mi to vyšlo!!!" No chápete - ona vyhrá 1 000 000 libier a my sa jej ešte máme poskladať každý po 20 Sk.
Kirké nás presviedča o tom, že tabuľa s nápisom Malá Ida klame a my sme určite už v Poproči! Neklamala....
A jeje už vystupujeme... a hopla už nastupujeme... jej, už vystupujeme. Tak a začala sa napínavá skúška, kto nájde zelenú značku prvý!?! Ja a ešte všetci okrem Saši a Kirké sme sa dobrovoľne vzdali a radšej sme sa v smradľavej zastávke najedli a napili. Asi o 5 minút niekto našiel zelenú a my sme sa pustili na cestu smrti! Ale nie, nebolo to až také hrozné... až kým sme nenašli prvú stopu. Bol to pár rukavíc pohodený na zemi... a potom stopy diviaka. Pozorne sme preskúmali stopu a prišli sme na to, že diviak mal krivé ľavé ucho a kríva na pravú zadnú nohu, stopy sú ešte teplé, takže je nám jasné, že tade išiel asi tak pred troma hodinami... Ideme ďalej. Vchádzame do lesa a čo tam nevidíme... vykopané 4 hroby. Toto už nebudem komentovať, lebo sa bojím! Ideme a ideme a čoto čoto! Prichádzame ku Kaplnke sv. Anny a každý stíchol okrem mňa a povedal si: Dúfajme, že dnes nájdeme správnu cestu. Najedli sme sa a dali sme si rozcvičku hrou. Hra spočívala v tom, že sme sa rozdelili na dve družstvá..... a ďalej už radšej nepíšem, lebo by ste to aj tak nepochopili, takže ak chcete vedieť, ako sa to hrá, tak sa spýtajte Kirké alebo niekoho, kto tam bol!
Po tejto unavujúcej hre sme sa už nehrali, ale radšej poniektorí soplili a poniektorí chodili. Domov sme došli pešo a v poriadku. Bolo nám spolu dobre a už sa teším na ďalšiu rozbíjačku!
Kirké nás presviedča o tom, že tabuľa s nápisom Malá Ida klame a my sme určite už v Poproči! Neklamala....
A jeje už vystupujeme... a hopla už nastupujeme... jej, už vystupujeme. Tak a začala sa napínavá skúška, kto nájde zelenú značku prvý!?! Ja a ešte všetci okrem Saši a Kirké sme sa dobrovoľne vzdali a radšej sme sa v smradľavej zastávke najedli a napili. Asi o 5 minút niekto našiel zelenú a my sme sa pustili na cestu smrti! Ale nie, nebolo to až také hrozné... až kým sme nenašli prvú stopu. Bol to pár rukavíc pohodený na zemi... a potom stopy diviaka. Pozorne sme preskúmali stopu a prišli sme na to, že diviak mal krivé ľavé ucho a kríva na pravú zadnú nohu, stopy sú ešte teplé, takže je nám jasné, že tade išiel asi tak pred troma hodinami... Ideme ďalej. Vchádzame do lesa a čo tam nevidíme... vykopané 4 hroby. Toto už nebudem komentovať, lebo sa bojím! Ideme a ideme a čoto čoto! Prichádzame ku Kaplnke sv. Anny a každý stíchol okrem mňa a povedal si: Dúfajme, že dnes nájdeme správnu cestu. Najedli sme sa a dali sme si rozcvičku hrou. Hra spočívala v tom, že sme sa rozdelili na dve družstvá..... a ďalej už radšej nepíšem, lebo by ste to aj tak nepochopili, takže ak chcete vedieť, ako sa to hrá, tak sa spýtajte Kirké alebo niekoho, kto tam bol!
Po tejto unavujúcej hre sme sa už nehrali, ale radšej poniektorí soplili a poniektorí chodili. Domov sme došli pešo a v poriadku. Bolo nám spolu dobre a už sa teším na ďalšiu rozbíjačku!