Začínam sa pomaly prikláňať k Maríninmu názoru, ktorý vyslovila pred štyrmi rokmi na šarkaniáde v Hačave. Nám lietajúce šarkany asi naozaj „nie sú súdené, ženy“. Dokonca toho roku sa potvrdilo aj to, že chyba vážne nie je v nás.
Ale na druhej strane moja teória o tom, že meteorológovia by nám mali platiť za perfektnú predpoveď bezveterných dní každý rok, keď máme naplánovanú šarkaniádu, je stopercentná. Niektorí odporujú, že predsa minulý rok nám vietor fúkal. Ale viete prečo to tak bolo? Lebo to bola spoločná akcia s 3. oddielom. A kvôli trojkárom príde aj hurikán so snehom.
Takže je nedeľa 28. októbra. V noci sa menil čas, čo si samozrejme Kaja nevšimla, takže podobne ako na cyklovýpravu prišla na zraz v nesprávnom čase. No, to už máme štvrtinu osadenstva za sebou. Presne, rátate dobre. Púšťať šarkany sme boli len štyri. Ale Kaju musím pochváliť, lebo kým ostatní na výpravu neprídu vôbec, ona príde aj dvakrát. Proste 200-percentná skautka.
Cez Bankov sme sa rýchlym „marínovským krokom“ dostali na hojdačky na Alpinke. Poohovárali sme trápne medziškolské súťaže, vysoké ceny lanovej dráhy, mutujúcu ovečku a potom sme pokračovali skratkou, ktorá údajne aj tak nie je kratšia, až do Kavečian. Listy na stromoch dýchali všetkými farbami, počasie bolo teplé, aj slnko sa občas ukázalo. Škodoradostne sa tešilo, že vánok na tvári cítime len v dôsledku rýchlej chôdze a ináč sa ani trávička nepohne. Hmm, vlastne keď sme vyšli na kopec v Kavečanoch, chvíľku to vyzeralo celkom nádejne. Ale šarkany, ktoré boli premakané už len preto, že boli kúpené (tým chcem vylúčiť podozrenia, že chyba je v nás), aj tak štrajkovali. Po neúspešných pokusoch, keď to už vzdala aj večná šarkanová optimistka Marína, sme sa pustili do veľkolepej súťaže o TOPŠARKAŇU 2007. Keďže súťaž bola pôvodne prispôsobená na stredný až silný vietor, trošku sme si zaimprovizovali, ale disciplíny sa stretli s veľkým úspechom. Súťažila Kaja a Mija. Marína a ja sme boli porota.
Prvá disciplína bola zameraná na estetický dojem zo synchronizovaného pohybu šarkana a jeho majiteľky. Mija to psychicky nezvládla. Urobila len pár otočiek a zrazu zacítila, že zafúkal mierny vánok. Bola z toho taká rozradostená, že hneď začala utekať v nádeji, že jej šarkan predsa len zakúsi let vo väčšej výške ako meter a pol nad zemou. Kaja podobné veterné šoky nezažila, takže sa zmohla okrem otočiek aj na lastovičku, a tak prvú disciplínu vyhrala. Druhú vyhrala tiež, išlo o beh so šarkanom naloženom kamienkami. V tretej zvíťazila konečne Mija. Jej šarkan proste „lietal“ krajšie. Kajin sa správal, ako keby mu došli baterky.
Stav bol teda 2:1 a my sme sa pomaly vybrali na cestu domov. Prvú väčšiu zastávku sme si spravili pri kontajneri. Marína má záľubu v hľadaní užitočných vecí medzi odpadom (škoda, že nebola na Jamboree), takže sme si spolu s ňou dôkladne prezreli celý obsah kontajnera. Bol tam koberec, kyslé uhorky, knihy, kopa igelitových vriec, posteľ a množstvo iných vecí. Keď sme sa presvedčili, že nič k svetu tu nenájdeme, pobrali sme sa ďalej. A čiernu molitanovú mačičku sme nechali položenú na prázdnej skrinke. Chuderka, určite tam zmokne...
Posledná disciplína mala odskúšať nosnosť šarkanov. Kaja prenášala na šarkanovi mravenčiara a Mija sliepku. Umelohmotné samozrejme. Sliepka spadla skôr, takže Kaja sa výsledkom 3:1 stala víťazkou súťaže a dostala diplom TOPŠARKAŇA 2007. Tá červená felícia mala byť prvou cenou, ale išla príliš rýchlo.
Opäť nasledovala zastávka. Už z diaľky sa Maríne zablýskali očká, keď zbadala ďalší kontajner. Zrazu iba vidím, ako meter od neho od ľaku odskočila. Tak som sa išla pozrieť, čo sa deje a tiež som od ľaku odskočila.
„Užitočné veci sa zídu,“ vyštekol na nás starý ujo, ktorý čupel v kontajneri a zbieral tam klince a drôtené kefy. Tak sme sa kus poobzerali, či tu nájdeme niečo zaujímavé. Ale so znižujúcou sa nadmorskou výškou klesá aj kvalita odpadu v bedniach, takže sme odišli naprázdno.
Cesta na Lokomotívu bola už rýchla. Stihli sme porozoberať niektorých skautských rodičov a gramatické chyby na bilboardoch a zrazu bol KONIEC. Ja neviem, čo ste vy ostatné robili v ten deň doma, ženy. Ale ta nechať si ujsť šarkaniádu bez vetra, ta prepačte, to sa nerobí!