Dámy a páni, milé LEMRY!
Píše sa rok 2007 po Vasi. Slávna košická železničná stanica sa napĺňa dievčatkami s vakmi veľkými a plnými jedla. Stanica sa vyprázdňuje a vlak sa napĺňa mladými skautkami a nervóznym ujom. Cesta trvala cca... no pamäť... pamäť... neviem! Presunieme sa o pár hodín ďalej a sme na konci cesty plnej skautiek a námahy.
Sme v chate. A čo to? Z kuchyne sa valí dym. Dusíme sa a vybiehame z chaty (niekto zabudol otvoriť komín). Vonku sme si rozbalili jedlo a začali "Noc degustátorov". Naozaj, originalita bola dooosť veľká! Napr. Lucka doniesla maslové jednohubky alebo Sašina studená polievka a mnoho iných. Po obžierke sme si zaviazali očičká a mali sme nájsť oheň bez použitia oka. Keď sme ho konečne našli, tak nám Kirké prečítala taký list o pirátovi a s nadšením sme išli spinkať. Ráno sa začalo rozcvičkou. Po rozcvičke sme sa napapali a umyli a vychystali na výlet na táborisko v Rakovci.
Po dlhej a namáhavej ceste (ale srandovnej) sme sa ocitli na lúke, kde stála naša brána, a vstúpili sme do spomienok (teda ja nie, ale oni sa o tom rozprávali, takže aj ja..:)).
Keď sme vysali poslednú Pali paštétu a zhodili zo seba posledného mravca, pobrali sme sa na ďalšiu dĺĺĺhu cestu. Áno, bola dlhá a už ani vody nebolo, ale nevadííí...
Keď sme po dlhom čase prišli do chaty, v momente sme zaľahli a niektorí išli robiť večeru a iní... nó veď nebudem hovoriť, inak ma niekto, no veď viete... O päť minút sme s hrôzou zistili, že Kirké ukradli mobil. Neviem ako sa to všetko zomlelo, takže nepoviem, ale je to tak. Kirké zavolala políciu a všetko sa skončilo šťastne, až kým sa nezačala etapovka. Behom sme sa odobrali k jaskyni, kde sme rozkradli poklad a pošli sme do chaty najesť sa. K etapovke: Veveričky (1.), Svište (2.), Ondatry (3.), no a keď bolo ham, ham, zhamané, tak sme si spravili krátku duchovnú aktivitu. Po tejto joj, jaj, juj aktivitke sme sa odobrali do postieľok. Niektorí spali, iní plakali a iní pokračovali v rozhovoroch.
Ráno: rozcvička, raňajky, balenie, odchod, cesta, príchod, lúčenie...