Všetko sa to začalo skorým vstávaním a príchodom na stanicu. Lístky sme mali kúpené, takže do vlaku a hor sa na asi 4-hodinovú cestu vlakom. Malpa a Anet s nami neboli :( a Anička to stihla na poslednú chvíľu.
Sadli sme si a začali sa rozprávať. Keďže bolo asi 6:00, nebola to úplne živá konverzácia, ale to rýchlo pominulo. „Hrali“ sme hru kartičky – čítali si otázky – hľadali súvislosti so skautingom :D, rozprávali sa o všeličom, pozerali von oknom a niekde medzi tým si aj spravili testík na tímové roly, no a aby som nezabudla, smiali sa (alebo skôr zhrozili) z toho, ako Anička je horalku (prepáč, Anička :D).
Po dlhej ceste sme konečne dorazili do Trenčína. Čakal nás tam Amos, dlhoročný skaut, opýtali sme sa ho, ako, kde a čo, a potom nám už išiel autobus (dámy a páni... Trenčín má drahú dopravu, ktorú však musíte využívať, pretože sa nikam nedostanete :D, a aj tá klubovňa, do ktorej sme išli, bola dosť ďaleko). V klubovni sme si zložili veci, Anička išla na nákup, Juháska s Čurč a Deny umyli okná (veľmi spontánny nápad a ukázanie správneho skauta) a ja s Tami a Kami sme si to celé poprezerali (neskôr všetky, pretože tá klubovňa bol dom celého zboru) a pomaličky začali pripravovať veci na obed. Ešte k tej klubovni. Bola naozaj veľmi pekná, mierne taká, že v nej zablúdite :D, avšak trochu zanedbaná. Mali tam veľa vecí „z druhej ruky“, ale aj veľa kreatívnych/vyrezávaných vecí a úchvatný záves plný súhvezdí.
Anička prišla, obed sa navaril, my sme sa najedli a mohlo sa ísť na autobus. Išli sme na Skalku. Juháska nám prečítala legendu o Svoradovi a Beňadikovi, ktorí tu žili, potom sme si prezreli krížovú cestu a následne sa vybrali na náučný chodník. Až sme došli ku kláštoru, ktorý bol nádherný a úplne ako z filmu. Prezreli sme si to tam, pofotili sa a išli na zastávku. Po ceste sme uvideli dieru v kopci, tak sme do nej s Čurč vošli a zistili, že vedie ďalej, tak sme išli, išli, išli, noo, ale rýchlo sa vrátili späť :D. Celkom ma zaujíma kam by sme došli, kebyže pokračujeme. Dosť dlho sme čakali na autobus, ktorý nás odviezol do centra mesta.
Prešli sme sa hlavnou ulicou (akurát tam bol nejaký streetfood) a zašli sme do lesoparku, teda aspoň takto by som to ja nazvala, sadli si na lavičky a začali odru, teda riešiť nejaké tie oddielové veci. Pomaličky sme sa vybrali späť, motali sa mestom, aby sme zabíjali čas do omše. Po omši (ktorá mala veľmi peknú kázeň) sme sa išli najesť. Skvelo najedené sme sa vybrali späť do klubovne, ale pešo (tú večeru sme predsa nemohli nechať uležať v bruchu :D). Cestou sme si spievali, učili sa po nemecky (Krankenwagen, ich liebe dich – s tým boli srandy), snažili sa prísť na názov pesničky (ak by niekoho zaujímalo: Piece of your heart) a bolo nám veselo. Večer, keď sme sa dali do pyžám, mali sme ďalšiu aktivitu, ktorú opíšem jednoducho – odpovedali sme na otázky, ktoré sme si potiahli, alebo sme nechali, nech za nás odpovie ten druhý. Popriali si dobrú noc a šlo sa spať.
Dobré ráno... Treba vstávať, začať si baliť veci a raňajky. Mali sme párky a ako alternatíva kečupu – paradajkový pretlak :D. Aj s vecami sme sa vybrali na autobus smerom do centra, kde sme sa stretli s Amosom, doniesol aj svoje knihy
(o ktoré sme si potom zasúťažili). Náš dnešný plán bol Trenčiansky hrad, na ktorý som sa veľmi tešila. Boli sme tam medzi prvými, kúpili lístok a čakali na sprievodcu. Keď prišiel, vybral sa celkom dosť rýchlym tempom, až sme nakoniec zastali a povedal: ,,Počkajte, zavolám vám sprievodkyňu.“ :D
Prehliadka sa začala a poviem vám, o tej panej môžeme napísať samostatný článok :D (nižšie nájdete zopár citátov z jej výkladu). Keď sme skončili, hrad sme si pozreli ešte samostatne a potom sa vybrali do Billy kúpiť niečo na obed alebo si niektoré kúpili kebab. Prišli sme na stanicu, vlak mal meškanie a slnko pieklo. Vlak prišiel, my sme nastúpili a „už len“ 4 a pol hodiny domov. Cestou sme sa: rozprávali, jedli, smiali, zasúťažili si o tie (už spomínané) knihy – otázky sa týkali hradu a vyhrala Tami, a najväčšou srandou bolo lúštenie tajničky. Tak a sme doma a krásny víkend je za nami.
PS: Pootravujte trošku Tami tým, že sa jej spýtate, čo sa jej podarilo na Skalke :D (prepáč, Tami).
Tami Č.
Výroky sprievodkyne na Trenčianskom hrade, ktoré nás pobavili
- O Matúšovi Čákovi, ktorý je pochovaný na neznámom mieste: On sám najlepšie vie, kde odpočíva.
- O Matúšovi Čákovi: Násilie mu bolo nie vždy cudzie.
- Z histórie by sme sa mali zo všetkého poučiť, nielen z toho, že nechceme zomrieť.
- O mladej manželke Žigmunda Luxemburského: Nemá na hlave jeden šedivý vlas, je plná elánu, nechce sa jej do dôchodku.
- O obci: Beckov je ústretový.
- Keď našu skupinu opustili dvaja poslucháči: Ostal nás zvyšok mínus dva.
