Nazdar sestry! Tak najprv pre istotu vysvetlím názov (vymyslela ho Kirké). Na výprave nás bolo 10, ale jedlo sa pre istotu kúpilo aj pre nejakú imaginárnu členku, ktorá sa (žiaľbohu) na výlete nezúčastnila. Ale to sme zistili až na stanici. Takže by sa zdalo byť celkom logické, že sme mali prebytok jedla. Ale nie. Ďalší paradox - pomer jedla a objemu našich žalúdkov bol asi dosť nevyrovnaný (museli sme dokúpiť ešte dvoch chlebov).
No, ale radšej už pokračujem k veci. Stretli sme sa na busovej stanici asi o štvrtej. Cesta bola pomerne krátka a veľmi pohodlná. Keď sme sa zložili na chate, nebol ešte ani zďaleka čas večere. Šli sme teda von a zbierali jesenné dary prírody na čajík. Bola to fakt super aktivita (Robí sa čaj aj z ďateliny? Na koľko percent je to jedlé?... a tak). Vďaka zázračnej rýchlovarnej kanvici sme mali čaj rýchlo hotový. Potom sme kolektívne zjedli, čo ponúkal obsah našich vakov a samozrejme zapili čajíkom (v našom prípade teplá voda - však Mery:-)).
S plnými žalúdkami sme sa potom zamýšľali nad využívaním voľného času (pod Werčiným vedením). Debata pokračovala prieskumom trhu odboriek - veľmi inšpiratívne. Asi o desiatej sme si jednomyseľne odhlasovali večierku a pomerne rýchlo zmizli v spacáčikoch.
Sobota sa začala veľmi akčnou rozcvičkou v okolí chaty. Našou úlohou bolo prebehnúť prekážkovú dráhu (trochu to pripomínalo policajný výcvik - podliezanie, preliezanie, beh po obrubníkoch, výskoky na lavičku, boxovanie do vreca, beh po "pláži" a hádzanie žabiek do Bukovca). Takto "rozdivočeným" sa nám nejako zvýšil apetít, lebo chlebíky s džemom zmizli do 2 minút a nikto nevedel kde.
Doobeda sme sa boli pozrieť k hornej nádrži, kde sme sa aj naobedovali. Cestou späť sme objavili úžasné hojdálky (boli fakt super a zase sa prejavila infantilná časť nášho ja, zistila som, že moja infantilnosť je asi až príliš rozvinutá - aspoň niečo). Doobeda sme sa boli pozrieť k hornej nádrži, kde sme sa aj naobedovali. Cestou späť sme objavili úžasné hojdálky (boli fakt super a zase sa prejavila infantilná časť nášho ja, zistila som, že moja infantilnosť je asi až príliš rozvinutá - aspoň niečo). Keď sa to tak vezme, celá táto trojdňovka sa niesla v takomto duchu. Myslím, že to zapríčinil aj detský kolotoč pri chate, na ktorom sme trávili každú voľnú chvíľku. Cestou späť sme ešte hádzali žabky a s Werčou sme našli mŕtvu rybu a raka (toho mám teraz na balkóne a smrdí tak, že sa obávam, že ma s ním vyhodia z domu, ale keď mu vyhnije mäsko, tak bude super, volá sa Alfonz). Po olovrante (keksík) sme dostali veľmi kreatívnu úlohu. Mali sme si vyrobiť svietnik z prírodnín. Väčšinou sa vyrábali z drievok, kôry a rôznych iných dekorácií. Po večeri (rizoto) sme mali dumku na tému: "Kto je pre mňa svetlom a komu svietim ja." Potom sme púšťali naše svietničky na hladinu Bukovca a vytešovali sa z nich (pokiaľ nám nezhasli). V chate sme mali ovocno-čololádový dezert a neskôr hrali Šarády (so slovami typu: buržoázia a podobné "ľahko" vysvetliteľné slová). Boli sme unavené a spať sme šli dosť neskoro, takže chatka veľmi rýchlo stíchla.
Ráno sa nám začalo pomerne skoro a po výdatných raňajkách (chlebík s rybkou) sme sa plné elánu pustili do balenia a upratovania. Keď sme odchádzali, bola na tom chata asi lepšie, ako keď sme prišli. Cestou k autobusu sme si zahrali ešte jednu Kirkinu hru a poslednýkrát sa potočili na našom drahom kolotočíku.
Keď sme už šli v buse domov, sa mi zdalo, že ľudia nejako veľmi vystupujú, takže posledné dve zastávky tam už nebol nik (v autobuse som samozrejme šla so svojím novým kamarátom rakom, ktorý začal medzičasom šíriť mierny zápach...). Ale ja pevne dúfam, že to nespôsobil on. Tak a to je už koniec. Dúfam, že nabudúce nás už nebude len desať...
PS: Aby som nezabudla, Zuzka dostala nové skautské meno Maskot ODdielovej RAdy (Modra). Vzniklo to ešte v piatok večer. Len tak sme spomínali na výpravy, 3dňovky a zrazu sme prišli na to , že na mnohých akciách bola len ODRA a nejakou náhodou aj Modra. A samozrejme aj teraz to tak bolo.
No a tak to prišlo. Boli sme z toho také nadšené, že sme hneď vymysleli "príjmací obrad". Bol fakt "oridžo". Ale nebudem tu už radšej nič prezrádzať. Možno aj niektorej z vás ešte prischne nejaká tá prezývočka, tak aby ste sa prekvapili:-) Takže už žiadna Zuzka, ale Modra (bližšie info u účastníkov 3-dňovky).