Bubu:
Čaute, čaute,
že by som mal napísať nejaký článok do Delfinka ohľadom tábora. Sem-tam vás pochváliť, ale aj pokarhať. Keď mame začať tým zlým, tak po pravde nie je toho až tak veľa. Jediné, čo ma mrzí, je to, že vládla ponorka a často sme sa nesprávali skautsky. Bolo by sa treba zamyslieť nad princípmi a postupne ich zlepšovať a dolaďovať.
Sprcha je perfektná vec a páči sa mi, že sme vynaliezaví a že vieme si to postaviť z ničoho (z dreva, ktoré nájdeme v lese, však Pasky). No, ale unikla vám jedna vec, že nie sme baby a druhá, že to dosť išlo do programu, až príliš. Viem, že veľakrát ste mali nervy na vedenie, ale musíte uznať, že na to, že sme tam boli iba štyria, tak nám to išlo najlepšie, ako mohlo. Ako po programovej stránke, tak aj po organizačnej.
Inak sa mi páčilo, že po dlhej dobe sa konečne vydarila etapovka (aspoň ako ste vy vraveli). Veľa netradičných etáp a niektoré boli aj z minulých táborov, ktoré nás dosť zaujali. Organizačne sa mi páčilo to, že sme sa vedeli dohodnúť kto, čo, kedy. A že ste nás počúvali. Občas sa dali nájsť nejaké tie kompromisy na šialené nápady a tak. Páčilo sa mi, že ste sa naučili komunikovať aj v pomiešaných zostavách. Myslím, že aj výlety boli k veci a boli pekné, vyčerpávajúce a zaujímavé. Určite mnohým z vás ukázali, ako ste na tom s kondičkou, otvorili vám oči a ukázali vaše hranice ako aj naša pokladovka.
Osobne, čo už som zažil veľa táborov, tak vravím si, že je to jeden z tých najlepších. Bol to dobrý tábor, na dobrom mieste s dobrými ľuďmi, ktorých mám rád.
Fabo:
Po roku sa uskutočnil v lete dlho očakávaný tábor. Myslím, že každý sa naň tešil. Svoj zápis rozdelím na pár častí.
Tí šťastnejší, ktorí boli na stavbe, tradične zažili drsné flipy. Takže treba sa snažiť, aby ste sa tam raz dostali.
Ako druhú spomeniem etapovku. Bola dosť dobrá. Počas jej trvania sme putovali po Afrike po stopách Livingstona. Pri ceste nám pomáhali domorodci z rôznych osád. Scénky nemali chybu, pribudli nové etapy, čo si myslím, že bolo super, lebo po minulé roky sa niektoré dosť opakovali a občas aj v hojnom počte. Kto by mohol zabudnúť na nočnú etapu so sviečkami, pri ktorej sa asi každý riadne prešiel a vyváľal po zemi. Taktiež etapy dostatočne preverili našu kondičku, napr. tá s pingpongovými loptičkami v dierach. Zadychčaný som z nej doteraz. Takisto bolo treba ukázať šikovnosť pri lovení duší v lese.
Ďalšiu by som chcel spomenúť pokladovku. Počas nej sme putovali za prameňmi Nílu, aby sme doniesli vodu na záchranu Livingstona, ktorého sejmul zlý Stanley. Cesta to bola riadne dlhá a náročná. Prvý deň sme prespali v lese na Chotárnej dolke. Druhý deň ráno sme vyrazili každý nejakým smerom (že, Funebráci). Šli sme cez Klauzy na Havraniu skalu. No poviem vám, na mape som si to premeral, bolo to asi 45 km aj s cestou do tábora. Ale to trochu predbieham. Keď sme došli ku Viktóriinmu jazeru, čakali nás tam Padre a Oggy. My, radcovia družín, sme museli preplávať na ostrov a zobrať buď vodu, alebo poklad. Potom naspäť do tábora. Tam, keď po väčších, či menších ťažkostiach všetci dorazili a zjedli večeru, sme išli ku hrobu Livingstona, ktorý stihol zomrieť. Prečítali sme si jeho list a prebrali poklad, ktorý nám zanechal. Pokladovku vyhrala družina Voji.
V nasledujúcej časti chcem spomenúť mimoetapovkové actions. Boli to: koncert, ktorý bol super, pod lampášom – zaujímavá talkshow, Swyshtova debata, ktorá bola dosť hustá, spev na skale, hra na Vlčí dych, nohy gazelí, hry – ringo, volleyball, frisbee, biges... Návštevný deň jasne bodoval (mňam koláče, mňam všetko).
Ako sa vám pozdávalo jedlo (fliačky) a stavby, nemôžem vedieť, no viem, že mne občas aj chutilo a stavby držali pokope a aj celkom slušne vyzerali. Napríklad sklad s prechodom do kanclu bol pecka. Taktiež sauna nebola na zahodenie. Námestíčko síce bolo trochu malé, ale málo ľudí – málo stanov. Sprcha – no comment, proste šupa. Samozrejme, táboráky s pesničkami a rôznym programom.
A čo vzťahy? Noo, nebolo to najhoršie, ale ponorka prišla veľmi skoro a kolík na vybitie ponorky zasa rýchlo odišiel. Je na nás všetkých, aby to na budúcom tábore tak nebolo. Sami ste zistili, že takto to bárs nejde.
Tak to by bolo asi všetko, čo ma napadlo. Tento tábor bol podľa mňa lepší ako minulý a celkovo bol tiež dosť dobrý. Ďakujem za pozornosť. Dovidenia, pardon, do táborenia.
Masky:
Čau, čau! Tí, čo nešli na prípravnú čatu, išli do tábora 1. júla. Keď sme dorazili, prípravná čata s dievčatami ešte dokončievala nejaké práce. Keď sme sa zložili a najedli, vodcovia nás zavolali a povedali, s kým budeme v stanoch. V ten deň odišli dievčatá.
Po ďalšie dni sme robili niektoré práce, ktoré nespravila prípravná čata, hrali sme hry a etapy. Rozdelili sme sa na tri družiny: Šypkí, Voji a Funebráci. V jednu noc bol falošný poplach a šli sme na nočnú hru. Pasky nešiel, ani neviem prečo. Ale k nočnej hre. Roveri boli strašidlá, chytali nás a my sme mali sfúknuť sviečky. Potom sme mali oveľa viac etapoviek. Cez večery sme mali program, napríklad spoločenské hry, Pod lampášom, táborák atď. Aj sme spali na družinových miestach, ktoré sme si museli nájsť, hrali sme hru larp a rôzne iné.
Na tomto tábore sľuboval Radko. Fabo robil radcovskú cestu, ktorá však nedopadla najlepšie. Obed nám poväčšinou varila Ivka a my sme pomáhali. V posledných dňoch tábora sme mali pokladovku, na ktorej sme mali nájsť čarovnú vodu a zachrániť Doktora Livingstona, ktorý umieral. Išli sme dva dni, cieľ bol na Palcmanskej maši. Pokladovku vyhrali Voji, druhí skončili Šypkí, tretí boli Funebráci. Na konci pokladovky mali radcovia preplávať na ostrovček v Palcmanskej maši a zobrať živú vodu.
Potom nasledovala cesta do tábora. Tam sme mali posledný táborák, kde sme dostali poklad, vyhlasovalo sa biele pero. Na druhý deň sme sa balili a šli sme domov.
Tábor 2008 bol super!!!