Mal to byť vtipný článok o bláznivých výrokoch a výhovorkách ľudí na odôvodnenie, prečo neprispejú, typu: "Načo? Ja rakovinu nemám"... Ale buď u Košičanov vyschla studnica humoru, alebo sú už všetci veľmi uvedomelí.
Na prednášku som ako zvyčajne nestíhala, a aj zvyšok dňa bol nabitý. Ľudia už od rána chodili s tými rozpadávajúcimi sa žltými kvetmi na bundách, ale ja som si až okolo obeda uvedomila zmysel tohto dňa. Narcisy sme rozdali za takmer rekordný čas, a tých desať skautíkov, čo bolo so mnou, sa asi aj celkom dobre bavilo. Mňa len občas zarazili smutné výrazy v tvárach niekoľkých oslovených a rozmýšľala som, či práve oni nepatria do tej skupiny, pre ktorú tie peniaze zbierame. Alebo mali len zlý deň?
A ešte na niečo, či vlastne na niekoho, som si spomenula. Na tú milú usmievavú tetu, ktorá to celé vymyslela a zorganizovala. A celkom jej to vyšlo, nie? Ale to asi aj preto, že rakovina v súčasnosti vedie v rebríčkoch príčin smrti. Pre tých, ku ktorým sa to ešte nedostalo, tá pani sa volá Eva Siracká. Nedávno získala ocenenie Žena roka 2006 za celoživotný prínos a Svetová medicínska asociácia ju zaradila medzi 65 popredných lekárov z celého sveta. Podľa informácií TASR (som ako v ozajstných novinách :) bola s priebehom Dňa narcisov spokojná: "Z dnešného dňa mám úžasný pocit, ľudia pochopili a zapojili sa." A čo si myslí o nás - dobrovoľníkoch? "Títo dobrovoľníci menia celú túto spoločnosť, prístup mladej generácie a ich ochota pomáhať je úžasná vec." Poteší, nie?
Som rada, že sme spolu vyzbierali tých 42 tisíc. Možno vďaka nim niekto vynájde nový liek alebo spôsob ako skôr odhaliť rakovinu, a zajtra zomrie o jedného človeka menej.
