Vítam všetkých ľudí slobodného slova. Juuuuj deti, ta ste ma dosť sklamali vašou (ne)účasťou na karnevale (dve veci sú na tomto svete nekonečné - vesmír a ľudská hlúposť. A tým vesmírom si nie som taký istý). Som rád, že prišli aspoň tí, čo prišli a tí, čo neprišli, majú jednoducho smolu. Môžem povedať, že prišli o jednu bombovú akcošku, ktorá sa len tak nezopakuje, verím, že tí, čo sa tam objavili, na to tak jednoducho nezabudnú. Ale majú možnosť si teraz aspoň rozvíjať svoju fantáziu a predstavivosť, tak sa pekne krásne nechajte unášať nasledujúcimi riadkami, vetami, slovami, písmenkami, interpunkčnými znamienkami (čí už na správnom, alebo nesprávnom mieste, v hlbšej podstate tejto myšlienky, je to v podstate šuma-fuk [podstata života je v podstate nepodstatná] No nie. No áno).
Bolo by vás bývalo niekedy napadlo, že pôjdete navštíviť primátora Košíc, budete sedieť v jeho zasadačke a dokonca mu budete tykať? Nie? Ani mňa. Až kým Johny nezorganizoval krátke stretnutie s bývalým skautom a súčasným primátorom Ferom Knapíkom aneb Šamanom pri príležitosti 100. výročia skautingu.
Neoficiálne oslavy Dňa skautov pokračovali po Ariste ďalej.
Bolo, nebolo... Áno, bolo. V sobotu sa konalo prelomové storočnicové Aristo nášho zboru. Vidíte? Aj Košice žijú storočnicou skautingu...
Mal to byť vtipný článok o bláznivých výrokoch a výhovorkách ľudí na odôvodnenie, prečo neprispejú, typu: "Načo? Ja rakovinu nemám"... Ale buď u Košičanov vyschla studnica humoru, alebo sú už všetci veľmi uvedomelí.
