Vítam všetkých ľudí slobodného slova. Juuuuj deti, ta ste ma dosť sklamali vašou (ne)účasťou na karnevale (dve veci sú na tomto svete nekonečné - vesmír a ľudská hlúposť. A tým vesmírom si nie som taký istý). Som rád, že prišli aspoň tí, čo prišli a tí, čo neprišli, majú jednoducho smolu. Môžem povedať, že prišli o jednu bombovú akcošku, ktorá sa len tak nezopakuje, verím, že tí, čo sa tam objavili, na to tak jednoducho nezabudnú. Ale majú možnosť si teraz aspoň rozvíjať svoju fantáziu a predstavivosť, tak sa pekne krásne nechajte unášať nasledujúcimi riadkami, vetami, slovami, písmenkami, interpunkčnými znamienkami (čí už na správnom, alebo nesprávnom mieste, v hlbšej podstate tejto myšlienky, je to v podstate šuma-fuk [podstata života je v podstate nepodstatná] No nie. No áno).
A ako to tam vlastne vyzeralo?? Vás to zaujíma, čo? No tak vám niečo ohľadom toho popíšem. A iné.
Zišli sme sa... noo hodne veľa bolo týpkov. Aj keď je pravda, že s trojky sa uráčilo prísť, preháňam, ak poviem piatim. Ale veď mne to môže byť úplne jedno, ja som sa brutálne zabavil (ži tak, aby keď zomrieš, sa ostatní začali nudiť). No a nie ja som prišiel o super večer, nejaké tie bodíky do bodovania, možnosť písať tento článok a dokonca som to ani nebol ja, kto prišiel o peniažky ohľadom etapovky.
My, čo sme sa zišli, sme sa zišli na Mieri. Čo bolo od miesta konania čo by si kameňom dohodil a zvyšok došiel. Avšak nemali sme ani potuchy, ktorým smerom máme kameň hádzať (žiaden problém sa nevyrieši tým, že ho pošleme k vode). Preto sme zavolali veľkému Johanovi, nech nám pošle nejakých svojich vyslancov. My sme chceli vyslancov a on nám poslal Gabiku a Marušku. Tie nám ukázali síce cestu, ale to vám poviem ÍSŤ sme MUSELI po vlastných (život je pes a my sme pouličné lampy).
Cestu preskočím a prejdem priamo k veci. Teraz si môžete predstaviť, že už sme priamo na mieste činu. Otvárame dvere a vchádzame do budovy. Na prvý pohľad by som neveril, že je to skautská klubovňa. Ty vole viete, aké husté to tam majú, aj keď je pravda, že mi tam chýbala štipka utúlnosti, ale myslím, že veľkosťou priestorov sa to pomerne vykompenzovalo. Nepovažujem za potrebne vám to dopodrobna opisovať, lebo aj tak by to Johan vymazal. Veď vaša chyba, že ste neboli, a tí, čo boli, nemajú chybu. Prezliekli sme sa a teda to vám poviem, tam ale bolo monštier. Napr. také tri holky, že "VIP(Very Important Person)", ktoré nakoniec aaaaabsoluuutne spravodlivo vyhrali v súťaží o najkrajšiu masku. A iné. Ale bolo tam aj veľa naozaj pekných masiek ako napríklad Pipi Dlhá Pančucha alebo Červená Čiapočka, ale jednoznačné najbrutálnejší bol Sáčok, aj keď sa mu vôbec nepodobal (vyšlo z toho niečo úplne od veci, ale bolo to husté); už neviem čo by som k tomu napísal. A iné.
Ináč neviem, či som spomínal, ale celé to vypuklo asi o pol štvrtej. Dj(ka) namixoval(a) zopár odpaľovačiek a potom dostal slovo Johan (vysvetli mi niekto, prečo stále on? Ale dobre, nejako sa s tým zmierim, veď nebolo to až také strašné (dobre robíme len to, čo robíme my sami.)). Keď dokecal, tak sme sa ešte predstavili, aby sme vedeli, ktorá maska chce čím byť. A potom sme sa konečne mohli naplno vyblázniť na parkete. By ste sa divili a predpokladám, že sa aj diviť niektorí budete, ale najväčší úspech malo jednoznačne SKA (škoda, že Werča - DJ/ka danému osadenstvu neverila a ohľadom Skačka mala asi len... málo pesničiek). Pomedzi hudobné vstupy bolo na uvoľnenie povkladaných zopár hier a dokonca aj pokus naučiť nás spoločenské tance (no predstavte si mňa tancovať spoločenské tance - alebo vôbec, predstavte si mňa na nejakej akcii, kde by sa mali tancovať spoločenské tance, alebo... veď čo ja viem?? [Život má ten zmysel, ktorý mu dáme.][ Nerozmýšľaj nad budúcnosťou, príde, určite.])
A tak sa to opakovalo, nejaké tie hudobné vstupy, pri ktorých sme si zatrsali, medzi to nejaký spoločenský tanec a zase hudbička. AAAAAA, veď ja som zabudol povedať vám, že tam bolo aj milión jedla (ale nie, čo ste, tak ma poznáte, že ja a zabudnúť na jedlo. Nie ja som si to len chcel vychutnať. Veď to poznáte to najlepšie nakoniec). Pitia síce bolo pomenej, ale nejako som to prežil, poprosím však, aby ste nabudúce zainvestovali trochu viac do - za pochopenie ďakujem.
Asi toľko k stručnému priebehu (lebo mi bolo povedané, že mam písať stručne, lebo inač budem popovedaný a ohľadom toho popoťahovaný. A tak sa snažím písať stručne a k veci).
Na konci sme to tam vypratali, že až to vyzeralo akoby sme tam ani neboli. Pozbierali sme si svoje veci a každý sme išli svojou cestou.
A tým sa karneval skončil. A to znamená, že sa končí aj tento článok. Ale neodpustím si na koniec ešte dve heslá do života:
Učenie potrebuje čas. Čas sú peniaze. Peniaze sú luxus. A luxus si nemôžem dovoliť.
Škola je ústav, v ktorom za minimálnu dobu maximálne zblbneš.
