Nesedím so založenými rukami
(Interview s Aničkou)
Kým väčšina z nás v tomto období nútene sedí doma, venuje sa škole či rodine, nájdu sa aj takí, ktorí sa rozhodli v tejto situácii pomáhať iným. Aj naša Anička sa zapojila do v týchto dňoch veľmi populárnej Skautskej služby. Čo to je, ako to funguje a kde presne sa Anička realizuje, prezrádza v našom rozhovore.
Čo je to Skautská služba?
Ako vieme, tieto týždne žijeme všetci v izolácii. Skauti však nechcú sedieť doma so založenými rukami, ale rozhodli sa ponúknuť svoju pomoc v rámci iniciatívy #skautskasluzba.
Myšlienkou Skautskej služby je zapojenie sa do pomoci v rámci našej najbližšej komunity. Snažíme sa o to, aby sme svoje dobrovoľnícke kapacity poskytli okoliu a pomohli prepojiť ľudí, ktorí potrebujú pomoc, s tými, ktorí ju vedia poskytnúť. Do tejto iniciatívy sa môžu zapojiť skauti aj neskauti. Z nášho zboru sú okrem mňa zapojení aj Kiera, Aďka a MMF.
Aké boli tvoje začiatky v Skautskej službe?
Prvotne ma inšpiroval môj priateľ, ktorý je skautom vo Svite, kde sa hneď, ako sa začala táto situácia, začali skauti spolu s ďalšími dobrovoľníkmi organizovať a vymýšľať systém, ako pomôcť dôchodcom v meste. Veľmi sa mi to páčilo, tak som začala hľadať možnosti, ako pomôcť vo svojom okolí, či sa už niečo rozbehlo a do čoho sa môžem zapojiť.
Našla som akurát iniciatívu jedného pána, ktorý prevádzkuje jedáleň pre seniorov (momentálne si po stravu len chodia alebo im ju dovážajú) – zháňal materiál na šitie rúšok, aby ich dal starkým, pre ktorých varia. Mali sme doma nejaké obliečky, ktoré sme už nepotrebovali, tak som ich na dané miesto odniesla. Nezdalo sa mi, že toto je naozaj všetko, čo teraz môžem spraviť, tak som sa ešte spýtala toho pána, či neviem pomôcť aj viac. Nakoniec ma zapojil do práce vo svojej jedálni.
Ako to súviselo so Skautskou službou?
Tento môj začiatok bol skôr individuálny, no úprimne som verila, že skauting príde s nejakou iniciatívou. A tak to aj bolo, 16. 3. sa objavil formulár na zapojenie sa do Skautskej služby, kde som vyplnila možnosti, s čím, ako a kde viem pomôcť. Inšpirovaná okolím som sa začala viac zaujímať a pýtať sa, ako to celé bude fungovať. Zistila som, že sa to postupne rozbieha a dôležité je mať lokálnych koordinátorov, nielen za oblasť, ale aj za mesto. Tak som sa zamyslela, že možno nemám úplne všetky superschopnosti, ale tie, čo mám, sa posnažím využiť, ešte som sa spýtala Aďky, či do toho pôjde so mnou, lebo keď sa budeme dopĺňať, pôjde nám to lepšie. A tak sú z nás koordinátorky pre Košice.
Čo sa aktuálne v Košiciach robí?
Zatiaľ toho nie je veľa, cieľom ani nie je robiť veci „na vlastnú päsť“, ale spájať sa a ponúknuť našu pomoc väčším celkom, ako sú napr. mestské časti.
Rozbehla sa pomoc s nákupmi pre seniorov v MČ Juh, podarilo sa nám zabezpečiť látku a ušiť cca 30 rúšok (ďakujeme Marianke za šitie :)), ktoré sme odovzdali do kontajnera na rúška.
Čo konkrétne v rámci Skautskej služby robíš ty?
Snažím sa to celé koordinovať a hľadať možnosti na zapojenie ľudí, ktorí sa prihlásili a sú z Košíc. Ako som už spomínala, pomáhala som jeden mesiac v jedálni, balila som tam jedlo do plastových nádob a zatavovala fóliou (nie je to síce veľmi eko, ale v tejto chvíli je to lepšie riešenie ako pôvodné nakladanie jedla do obedárov). Tiež som zatiaľ raz bola nakúpiť jednej panej.
Na aké problémy pri tejto činnosti narážaš?
Pri tejto pomoci je dôležité, aby fungovala naozaj lokálne a aby komunikácia prebiehala čo najviac online, aby to celé bolo čo najmenej kontaktné. Musím povedať, že je pre mňa dosť náročné začať takto premýšľať o dobrovoľníctve, keďže my sa ako skauti radi stretávame osobne, a ak pomáhame verejnosti, tak väčšinou ide o nejaké veľké akcie s kopou ľudí naraz. Teraz je však potrebné robiť veci inak, takže si trochu treba „prestaviť“ myslenie.
Ďalšou vecou, čo som si hneď na začiatku uvedomila, je, že práve teraz sa prejavuje nedostatok skautov v Košiciach. Náš zbor je síce dosť veľký, ale keďže do terénu (napr. na nákup seniorom) môžu ísť len ľudia 18+, tak tých až tak veľa nemáme. Tiež to, že fungujeme celomestsky, je v mnohých veciach super, ale momentálne, keď je dôležité, aby sa ľudia nemuseli veľmi po meste presúvať, je to istá nevýhoda oproti zborom, ktoré fungujú v menších mestách alebo na sídliskách. Tam je možnosť fakt toho robiť viac a efektívnejšie. Snažíme sa robiť, čo sa dá, a sme radi, že sa zapojili už aj skauti, ktorí momentálne nie sú aktívni v zbore, ale ochota pomôcť a túžba zapojiť sa z nich nevymizla. :)
S kým každým v rámci Skautskej služby komunikuješ?
Ako som spomínala, snažíme sa hľadať priestor, kde by sme vedeli zapojiť ľudí, ktorí chcú pomáhať. Komunikovali sme už s mestskými časťami aj s Magistrátom mesta Košice, vymýšľame, čo ďalej. Každý je rád, že sa chceme zapojiť, ale chýba zatiaľ nejaká celomestská koordinácia, ktorá by dobrovoľníkov aj z iných organizácií prepojila a zorganizovala.
Nebojíš sa?
Nebojím sa, snažím sa dodržiavať čo najlepšie všetky pokyny a hygienické zásady. Samozrejme, aj tak je to riskantné a ak by som nemala podporu z domu, tak by som sa zapojiť nemohla.
Čo ti táto dobrovoľnícka činnosť dáva?
Je toho viac, hlavný je asi pocit, že aj v takejto situácii sa dá niečo robiť a dá sa pomáhať. Uvediem však jeden konkrétny príklad, ktorý ma veľmi potešil. Oblastným koordinátorom napísala skautka z Prahy (kde skauti naozaj pomáhajú vo veľkom), že má tu v Košiciach starých rodičov, ktorí by potrebovali pomoc s nákupmi. Inokedy sa vedia o seba postarať, ale teraz je naozaj lepšie, ak by nemuseli chodiť do obchodov. Mne bol tento mail preposlaný, tak som to začala riešiť. Zhodou okolností sa mi vtedy ozvala Vasi (bývalá členka nášho oddielu), že sa chce zapojiť, a dokonca som zistila, že ona aj tí starí rodičia bývajú na tom istom sídlisku. Takže všetkých sa podarilo krásne poprepájať a my všetky zapojené skautky sme si uvedomili, akú má skauting silu, že spája neznámych ľudí na takú diaľku a že si dokážeme navzájom naozaj pomôcť.
Aké možnosti pomôcť majú dievčatá z nášho oddielu, ktoré nemôžu ísť do terénu?
Možno tých spôsobov nie je až tak veľa, ale zamyslieť sa môže každý. Môžete spraviť veľkú vec už len tým, že sa spýtate rodičov, či netreba pomôcť niekomu s nákupmi vo vašom bloku alebo okolí a rovno im ako rodina pomôžete, alebo ich môžete nakontaktovať na mňa. Tiež ak máte doma materiál, ktorý by sa dal použiť na rúška, rada poň prídem a donesiem ho niekomu, kto vie šiť. Skúste sa spýtať rodičov, sú to malé veci, ale každá snaha sa cení.
Možno sa nenájde príležitosť pomáhať okoliu pre každého, ale medzi „pomoc z domu“ patrí ešte jedno hrdinstvo – pomáhať a dobehnúť s rodinou zameškané. Nemusíme robiť veľké veci pre spoločnosť, ale aj konanie dobrých vecí pre seba samých a rodinu má obrovský význam.
Tak si držme palce :). Veríme, že každý si v tomto období nájde niečo pekné, z čoho bude čerpať energiu do týchto dní.
Za emailový rozhovor ďakuje Juháska
