Ráno som prišla na stanicu v dobrej nálade, ktorú postupne nahlodávalo zlé počasie a únava. Priznám sa, tajne som dúfala, že to zabalíme a skončíme na obžierke v nejakej klubovni.
Obzvlášť, keď sa čas stretnutia od nás vzďaľoval a nás stále bolo len toľko, čo na šarkaniáde. Aj som nahlas povedala, že nech si dáme iba niečo nenáročné, ale nadšenie rozbiť sa nakoniec (už vo vlaku) nakazilo aj mňa...
Vystúpili sme v Družstevnej. Ďalší smer cesty: Kráľova studňa – Hrešná – Kavečany - autobusom do Košíc.
Cestou sme preberali rôzne témy, od Dňa sesterstva, cez jazvy, až po úpravu obočia. Pomedzi to sme jedli a pili, no najviac sme neúnavne zabárali naše vibramky do namrznutého snehu. Hmla nám mrzla na vlasoch a mihalniciach, soplík sa spúšťal nečakane a prekvapivou rýchlosťou.
Neviem koľko kilometrov sme prešli, no dosť ma potešil pohľad na vlek na Hrešnej. Odtiaľ sme sa iba spustili (nie po zjazdovke na zadku) po známej ceste dole a ako na zavolanie po nás prišiel autobus. V ňom sme ešte zhltli gumené cukríky a potom už každá vystúpila tam, kde to bolo najvhodnejšie...
Pocit, keď si nevládzete dať lyžičku do úst, je to najlepšie, čo môžete po Rozbíjačke zažiť (a viete, ako úžasne sa potom spí???). Určite si to na ďalšiu zimu nenechajte ujsť, bolo to úplne super...