Celý náš príbeh sa začal na autobusovej stanici v Košiciach. Šťastné a vysmiate sme sa tešili na Vianoce. Mali sme ísť do Banského, vlastne, tá chata, alebo rodinný dom, či čo to je, sa nachádza zopár kilometrov od Banského. Takže sme mali ísť autobusom do Banského. : Ha-ha - mali. : Lenže keď sme prišli k nášmu autobusu, bolo nám hneď jasné, že tam už nie je veľmi miesto. Takže nám ostala druhá alternatíva - autobusom do Herlian a odtiaľto pešo zopár (4xpár, pričom pár je 2) kilometrov. Nevadííí. Veď nás to predsa neodradí...
Keď sme vystúpili v Herľanoch, pustili sme sa do šľapania. Bolo to ako nočný pochod s vakmi na chrbte. Po niekoľkých kilometroch do kopca prešlo okolo nás auto a zastavilo. A v ňom bol ujo, ktorý nám niesol kľúče od chaty. Tak sme mu naložili zopár vakov, keďže sa sám ponúkol. Medzitým pri nás zastavilo ďalšie auto. V ňom sedel ujov kamarát, takže aj tomu sme zopár vakov naložili. : Tie autá sú fakt super. Nakoniec zostalo len zopár osôb s vakmi. Pobrali sme sa smerom ku chate. Keď sme prišli tam, "zapli" sme centrálny krb a išli sme večerať. Celkom sýta večera - z jedného konca ku vám mieri bageta, z druhého fornety. Po večery sme si zahrali staré oddielové hry typu Kompót, Mafia, Pohár vody...
Na druhý deň sme hneď zrána mali nejaké úlohy. Zobudila nás Báby, ževraj rozcvička. Ale po chate už boli rozvešané papieriky, kam máme ísť a čo máme robiť, napr. Sleduj stopy až k plotu s dierou a také. Na jednych dverách visel nápis, že Marley zomrel, teraz firme šéfuje pán Scrooge. Nikto z nás nevedel, čo máme robiť. Tak sme teda išli vonku a išli sme plniť úlohy na papierikoch. Celé nás to doviedlo na jedno miesto, tam sme nechali odtlačky svojich rúk. Potom sme sa vrátili ku chate, aby sme si konečne dali tú spomínanú rozcvičku. Po rozcvičke si pán Scrooge vymyslel, že sa chce umyť v teplej vode. Tak sme mu v družinách museli na ohni v ešuse roztopiť sneh, Onda3 za odmenu išli hľadať vianočný stromček, Svište išli do Banského kúpiť oblátky a Veveričky museli Scroogeovi vydláždiť cestu a postaviť bustu.
Po obede sme si zahrali takú skvelú hru. Museli sme vymyslieť otázku, a potom na tú otázku odpovedať slovami nejakej pesničky. Bolo to super.
Po tom všetkom sme sa pustili do príprav ozdôb na vianočný stromček. Ako čas plynul, začali sme pripravovať aj Štedrovečernú večeru. Potom sme prešli k samotnému aktu odovzdávania darčekov. A zrazu nastal ten okamih, ktorý sľuboval, že ak celý deň nebudeme nič jesť, tak uvidíme........ZLATÉ PRASA. Tento rok nič nejedla Gabika, a preto zlaté prasa našla ona. Presunuli sme sa k stolom, kde už na nás čakala večera a na stenách viseli sponzorské príspevky. Boli to plagáty od Artfóra, Tesca atď., bez ktorých by charita nemohla uskutočniť túto večeru :. Po večeri sme ešte išli von, vrátili sme sa k miestu, kde sme ráno zanechali svoje odtlačky a zaspievali sme si Tichú noc. No zrazu sme videli Scroogeov sen, tak sme ho sledovali. Videli sme, ako sa Schrooge rozhodol stať dobrým človekom, ktorý má rád Vianoce. Vrátili sme sa do chaty. Juháska nám prečítala, ako sa to so Schroogeom celé skončilo a potom sme si rozbalili darčeky a pustili sme sa do jedenia koláčov (Juháska, Báby, dala by som si aj teraz :) Krásny večer sme ukončili osobnosťami (Mija, sme strašné, ja viem).
Nedeľa vyzerala ako vždy rovnako. Pobalili sme sa, poupratovali sme, a odišli sme domov, tentoraz cez Banské.
Na druhý deň sme hneď zrána mali nejaké úlohy. Zobudila nás Báby, ževraj rozcvička. Ale po chate už boli rozvešané papieriky, kam máme ísť a čo máme robiť, napr. Sleduj stopy až k plotu s dierou a také. Na jednych dverách visel nápis, že Marley zomrel, teraz firme šéfuje pán Scrooge. Nikto z nás nevedel, čo máme robiť. Tak sme teda išli vonku a išli sme plniť úlohy na papierikoch. Celé nás to doviedlo na jedno miesto, tam sme nechali odtlačky svojich rúk. Potom sme sa vrátili ku chate, aby sme si konečne dali tú spomínanú rozcvičku. Po rozcvičke si pán Scrooge vymyslel, že sa chce umyť v teplej vode. Tak sme mu v družinách museli na ohni v ešuse roztopiť sneh, Onda3 za odmenu išli hľadať vianočný stromček, Svište išli do Banského kúpiť oblátky a Veveričky museli Scroogeovi vydláždiť cestu a postaviť bustu.
Po obede sme si zahrali takú skvelú hru. Museli sme vymyslieť otázku, a potom na tú otázku odpovedať slovami nejakej pesničky. Bolo to super.
Po tom všetkom sme sa pustili do príprav ozdôb na vianočný stromček. Ako čas plynul, začali sme pripravovať aj Štedrovečernú večeru. Potom sme prešli k samotnému aktu odovzdávania darčekov. A zrazu nastal ten okamih, ktorý sľuboval, že ak celý deň nebudeme nič jesť, tak uvidíme........ZLATÉ PRASA. Tento rok nič nejedla Gabika, a preto zlaté prasa našla ona. Presunuli sme sa k stolom, kde už na nás čakala večera a na stenách viseli sponzorské príspevky. Boli to plagáty od Artfóra, Tesca atď., bez ktorých by charita nemohla uskutočniť túto večeru :. Po večeri sme ešte išli von, vrátili sme sa k miestu, kde sme ráno zanechali svoje odtlačky a zaspievali sme si Tichú noc. No zrazu sme videli Scroogeov sen, tak sme ho sledovali. Videli sme, ako sa Schrooge rozhodol stať dobrým človekom, ktorý má rád Vianoce. Vrátili sme sa do chaty. Juháska nám prečítala, ako sa to so Schroogeom celé skončilo a potom sme si rozbalili darčeky a pustili sme sa do jedenia koláčov (Juháska, Báby, dala by som si aj teraz :) Krásny večer sme ukončili osobnosťami (Mija, sme strašné, ja viem).
Nedeľa vyzerala ako vždy rovnako. Pobalili sme sa, poupratovali sme, a odišli sme domov, tentoraz cez Banské.