Táto výprava bola niečím špeciálna. Bolo to tým, že asi po prvý krát bola medzioddielová. To znamená, že sa jej nezúčastnili len členovia 4. oddielu, ale aj dievčatá z deviatky. Bolo to v niečom dobré, v niečom zvláštne... ale veď čítajte ďalej.
My, štvorkári (tj. Gabo, Anka, Maťka, Kuna a ja), sme prišli na chatu skôr, ale nebolo nám to nič platné, keďže kvôli čakaniu na kľúče sme ešte vyše hodiny mokli vonku. Ale ani dievčatá nemali práve najružovejšiu cestu, veď sa ich spýtajte. Keď sme sa všetci prezliekli, usušili a zohriali nasledovala večera a po nej zopár hier na uvítanie. Potom nám už nezostávalo času na nič viac, ako sa vychystať do spacákov.
Na druhý deň ráno sme v programe pokračovali tak, že sme spájali obrázky s textami podľa ktorých sme sa dozvedeli, ako sa dajú určovať svetové strany bez kompasu. Potom sme si to šli vyskúšať vonku. Podľa nami určených strán sme vyskladali ružicu z prírodného materiálu. Nasledoval závod všímavosti. Ten spočíval v prebehnutí trasy a všímaní si na nej vecí, ktoré do prírody určite nepatria. Keďže do obeda bolo ešte času dosť, pomohli sme dievčatám s chystaním dreva, v prírode sme hľadali veci, ktoré sa nám páčia a zahrali si pár hier. Po obede sme potrebovali to výborné jedlo stráviť, tak až do tretej bol oddych. A aby sme úplne nezleniveli, tak sme sa potom vybrali na kratšiu prechádzku. Cestou sme objavili polorozpadnutý posed a zapadli do blata minimálne po uši. Bola dosť hnusná kosa, tak sme dlho nevydržali a nevyšli ani na vrchol zjazdovky. Pred chatou sme zo seba ešte obili asi 10kg blata a potom nám už nič nebránilo sadnúť si k večeri. Po nej nasledovali upgradeované piškvorky, v ktorých si krížik mohol do mriežky dať len ten, kto správne odpovedal na otázky o predpovedi počasia, vesmíre a svetových stranách. A keďže odpovede sa minuli a čas spať ešte neprišiel, pridali sme sa k dievčatám, ktoré mali dole ešte nejaký program. A potom už len každovečerné rituály a už sme v spacákoch.
Nedeľa sa klasicky niesla v duchu balenia sa, upratovania chaty a vypisovania prezenčky. Niektorí si pomedzi to stihli skočiť ešte aj na huby. A potom už len cesta do Lipan, mafia na stanici, cesta vlakom... a tak.
Na druhý deň ráno sme v programe pokračovali tak, že sme spájali obrázky s textami podľa ktorých sme sa dozvedeli, ako sa dajú určovať svetové strany bez kompasu. Potom sme si to šli vyskúšať vonku. Podľa nami určených strán sme vyskladali ružicu z prírodného materiálu. Nasledoval závod všímavosti. Ten spočíval v prebehnutí trasy a všímaní si na nej vecí, ktoré do prírody určite nepatria. Keďže do obeda bolo ešte času dosť, pomohli sme dievčatám s chystaním dreva, v prírode sme hľadali veci, ktoré sa nám páčia a zahrali si pár hier. Po obede sme potrebovali to výborné jedlo stráviť, tak až do tretej bol oddych. A aby sme úplne nezleniveli, tak sme sa potom vybrali na kratšiu prechádzku. Cestou sme objavili polorozpadnutý posed a zapadli do blata minimálne po uši. Bola dosť hnusná kosa, tak sme dlho nevydržali a nevyšli ani na vrchol zjazdovky. Pred chatou sme zo seba ešte obili asi 10kg blata a potom nám už nič nebránilo sadnúť si k večeri. Po nej nasledovali upgradeované piškvorky, v ktorých si krížik mohol do mriežky dať len ten, kto správne odpovedal na otázky o predpovedi počasia, vesmíre a svetových stranách. A keďže odpovede sa minuli a čas spať ešte neprišiel, pridali sme sa k dievčatám, ktoré mali dole ešte nejaký program. A potom už len každovečerné rituály a už sme v spacákoch.
Nedeľa sa klasicky niesla v duchu balenia sa, upratovania chaty a vypisovania prezenčky. Niektorí si pomedzi to stihli skočiť ešte aj na huby. A potom už len cesta do Lipan, mafia na stanici, cesta vlakom... a tak.