V jednu krásnu sobotu, sme sa stretli na štadióne Lokomotívy. Náš cieľ bol jasný, výlet na chatu Lajoška. Tak sme si pekne počkali na náš autobus, ktorý nás mal odviezť na Jahodnú. Odtiaľ sme už museli ísť pešo.
Po veľmi krátkej úvahe sme prišli na to, že bude síce náročnejšie, no kratšie, ak si cestu nad zjazdovku strihneme priamo – cez zjazdovku. Veď načo by sme mali ísť dlhšie, keď sa to dá aj kratšie. Keď sa nad tým teraz zamyslím, podľa mňa sme v ničom nevyhrali, lebo pokiaľ sme sa vyštverali na kopec, tak sme sa poriadne ponamáhali. Potom sme už pokračovali v ceste na Lajošku. Tá nám ubehla veľmi rýchlo, už si ani nepamätám, či sme cestou tam hrali nejaké hry. Skôr nie, ako áno.
Keď sme už prišli na Lajošku, tak sme začali jesť, ako ináč. Veď sme poriadny oddiel Canilu. A priplietli sa ku nám mačky. Boli asi 4. a stále sa tam obšmietali a Gabo ich aj začal hladkať, až ho nakoniec jedny mačka kusla. Potom prišli ďalší ľudia, ktorí mali aj psy, takže mačičky behom sekundy pozerali na nás z koruny stromov. Potom sme si zahrali slepú babu. Ľudia na nás dosť čudne pozerali, keď nás videli lúskať pri jednej osobe. Ale my sme si už zvykli. Potom sme ešte hrali jednu hru so švihadlom, a pozbierali sme a šli domov.
Cestou sme si zahrali Indiánov, Mám na to dosť živé spomienky, keďže som sa hodila do malinčia. A keďže sme sa báli, že nestihneme autobus, tak sme si cestu urýchlili skautským krokom.. Nakoniec sme autobus stihli a do Košíc sme sa dostali včas.