V toto horúce sobotné ráno sa zastávka autobusu na Lokomotíve začala zapĺňať vĺčatami, ktoré čakal posledný výlet tohto školského roku. Mali sme namierené na Vyhliadkovú vežu. Miesto vzdialené len čo by kameňom dohodil, ale aj tak niektorých mierne šokovala správa, že nejdeme autobusom. Len čo tento šok prekonali a dobehli aj poslední oneskorenci, vykročili sme.
Šli sme klasickou cestou cez slnkom rozpálené sídlisko Podhradová, Marínin kopec a mierne obhorený les. Keďže horúčava bola naozaj unavujúca, všetci sme boli vďační za príjemný chládok, ktorý tento les poskytoval.
Ani sme sa nenazdali a boli sme hore. Museli sme si však zhruba 20 min počkať, pretože veža bola ešte zavretá. Keď dorazil ujo s kľúčmi, niektorí vybehli hore a oduševnene mávali nám dole. Keď sa dokonale pokochali výhľadom na Košice mohli sme sa všetci presunúť na priestranstvo pod vežou. Kameňmi vysypaný pľac, bol “ideálnym“ miestom na hry, tak sme zvolili užitočnejšiu zábavu. Nanosili sme si dreva a rozdelili sme sa na dve skupinky. Jedna sa učila ako sa drevo správne rúbe a čistí a druhá, ako sa zakladá oheň. Potom sa to vymenilo, aby sa všetci dozvedeli čo-to z oboch zručností. Po skončení sme sa presunuli ku hradbám, kde podmienky na hry boli o poznanie lepšie. Zahrali sme si autá. Niektorí sa tak oduševnene hádzali pod spoluhráčov že si to odniesli ich kolená. Potom sme sa postavili do kruhu, v ktorom sa vždy traja hráči dve minúty bili o dve šatky. Kto po uplynutí limitu ostal bez šatky prehral.
Keďže sa náš čas začal napĺňať, pobrali sme sa na zastávku. Cestou sme si ešte zahrali etapu a v bufete sa občerstvili kofolou. A potom už prišiel bus a uniesol nás domov.
Ani sme sa nenazdali a boli sme hore. Museli sme si však zhruba 20 min počkať, pretože veža bola ešte zavretá. Keď dorazil ujo s kľúčmi, niektorí vybehli hore a oduševnene mávali nám dole. Keď sa dokonale pokochali výhľadom na Košice mohli sme sa všetci presunúť na priestranstvo pod vežou. Kameňmi vysypaný pľac, bol “ideálnym“ miestom na hry, tak sme zvolili užitočnejšiu zábavu. Nanosili sme si dreva a rozdelili sme sa na dve skupinky. Jedna sa učila ako sa drevo správne rúbe a čistí a druhá, ako sa zakladá oheň. Potom sa to vymenilo, aby sa všetci dozvedeli čo-to z oboch zručností. Po skončení sme sa presunuli ku hradbám, kde podmienky na hry boli o poznanie lepšie. Zahrali sme si autá. Niektorí sa tak oduševnene hádzali pod spoluhráčov že si to odniesli ich kolená. Potom sme sa postavili do kruhu, v ktorom sa vždy traja hráči dve minúty bili o dve šatky. Kto po uplynutí limitu ostal bez šatky prehral.
Keďže sa náš čas začal napĺňať, pobrali sme sa na zastávku. Cestou sme si ešte zahrali etapu a v bufete sa občerstvili kofolou. A potom už prišiel bus a uniesol nás domov.