Hlásim sa vám z krúžku mladých kamikadze letcov. Dnešný bojový tím sa skladá zo samých ostrieľaných letcov (nie doslova!), ktorí už nejaké tie pády majú za sebou.
Takže zloženie: plukovník Padre, kapitán prvej útočnej letky Billy zo svojimi veteránmi Eightym, Mantinelom, Marekom, kapitán druhej útočnej letky Swysht s Dominikom, ďalej Gabo (veľmi perspektívny letec) a neskôr prichádza generál Janči s niekoľkými svojimi spolužiakmi (ktorí sa tiež prišli vyblázniť).
Stojím si tak na pristávacej dráhe (vrch kopca na Podhradovej) a vytešujem sa z pekného počasia. Perfektné letové podmienky, mierny severozápadný vietor, viditeľnosť taktiež úžasná a už vidím prvého šialeného letca, ako si to mastí závratnou rýchlosťou dolu kopcom a končí v tom lepšom prípade v kríkoch. Ako správny kamikadze (skaut) sa pripájam k týmto šialencom a už si to šiniem s Billym na neovládateľných sánkach... Je síce pravda, že som si prešiel sánkami po kolene, ale inak sme tú zákrutu celkom slušne vybrali.
V podobnom duchu sa nieslo aj niekoľko ďalších letov (zjazdov), čiže si všetci vieme predstaviť, že sme skoro doslova skončili ako tí kamikadze blázni. No ale keďže nám nikdy nie je dosť, vyrobili sme si taký menší, ale o to účinnejší skokanský mostík, ktorý potom niektorí z nás, medzi inými aj ja, otestovali, či naozaj funguje tak, ako sme to plánovali. A musím uznať, že fungoval ešte lepšie, než sme predpokladali. Tak napríklad po takom skoku na sánkach som cítil pľúca niekde tam, kde mám žalúdok a Billy si cítil tú narazenú kostrč ešte pekných pár dní...
Takže takto v krátkostí o tejto šialenej akcii. Tí, ktorí ste neboli, môžete ľutovať, že vás ešte týždeň nebolelo celé telo (vážne!). Pretože aj napriek niekoľkým modrinám sa určite oplatilo ísť.