Bolo to krátke stretnutie. Veľký Medveď - Maťo (mimochodom náš oblastný vodca) a Tammy prišli urobiť prieskum verejnej skauskej mienky o fungovaní našich košických zborov. Z tretieho oddielu prišiel Johny a Padre, z deviateho Ivka a ja a za 74. zbor Oskar. To bolo celé zloženie.
Keď auto našich hostí zaparkovalo pred sedmičkárskou klubovňou, zvítali sme sa a pozvali sme spomínaných dvoch vážených mužov do klubovne. Bol tam taký správny potáborový chaos, takže sme sa dohodli, že vonku je to krajšie a celý zvyšok dňa sme strávili na lavičkách na dvore. Ešte pred začatím rozhovoru nezabudol Oskar odovzdať Maťovi putovnú knižku o... nazvime to "zdravá výživa". A potom už išlo naozaj do tuhého. Otázky boli položené stručne, ale o to širšie boli naše odpovede, vlastne, keď sa na to celé pozriem kriticky, svoje rečnícke schopnosti si precvičil najmä Oskar. Nasmiali sme sa viac než dosť (aspoň ja som sa bavila), lebo kto pozná Oskara, ten vie, že aj krutá realita sa dá podať relatívne humorným spôsobom (relatívnosť spočíva v tom, že nie každý to považuje za vtipné).
No a keď už boli vyčerpané všetky témy od tzv. oddielových rád nasucho až po sen o skautskom autobuse, v mieri a láske sme sa rozlúčili a popriali si všetko dobré do ďalšieho skautského roka.
No a keď už boli vyčerpané všetky témy od tzv. oddielových rád nasucho až po sen o skautskom autobuse, v mieri a láske sme sa rozlúčili a popriali si všetko dobré do ďalšieho skautského roka.
