Jeden krásny večer sme sa opäť raz zišli na autobusovej stanici. Tentokrát sme si zmysleli nočný pochod. Samozrejme, predchádzal tomu náročný deň (nahrávanie CD), ale my sme všestranné a nie je nijaký problém stráviť celý deň a noc mimo domu. :-) Ale teraz už k pochodu.
Tentoraz sme si vybrali trošku zložitejšiu trasu. Z autobusu sme vystúpili v Košickej Belej a potom sme pokračovali temnou lesnou cestou až k Nemcovej dolke. Tam sme si dali patričnú odmenu v podobe sladkej večere. Ako vždy, kraľovalo heslo Kusni a podaj ďalej. Odtiaľto sme sa vybrali ďalšou lesnou cestou k Vysokému vrchu.
Ale čo čert nechcel, trošku sme minuli odbočku a pokračovali ďalej v ceste, trošku zlým smerom. Ale nevadííííí. Veď noc je dlháááá!!! A tak si veselo ideme na čele s Jeleňom (náš tohtoročný doprovod spolu s Jančim), až zrazu pred nami z nenazdajky KRÍKY. Upssssss, to asi nie je tá správna cesta. Žeby sme niečo prehliadli? Žeby? No, tak sme sa teda pekne vrátili a huráááááá, našli sme tú správnu cestu. Tak sme sa celí šťastní pustili do pochodu. Nuda určite nebola. Prišli sme ku Kráľovej studni, čo nie je tak ďaleko od Kavečian. Hneď sme pokračovali ďalej. A tak sme došli do Kavečian, presnejšie ku chate Hrešná. Musím povedať, že som sa ešte nikdy nehojdala o štvrť na dvanásť v Kavečanoch nad zjazdovkou. Bol to úžasný pocit. A tie hviezdy... Tam sme pobudli asi tak 3 hodiny. Veď niekde predsa treba doraziť posledné zvyšky jedla, napríklad také gumené guličky (Juháska, bolo to veľmi fajné, môžeš aj nabudúce).
Asi tak o dvanástej sme sa pohli smerom do Košíc. Do Kavečian ku vysielaču a odtiaľto cez záhradkársku oblasť až do Čermeľa k nášmu obľúbenému hostincu Baránok. Odtiaľ už len ten posledný kúsok na Lokomotívu, kde nás čakali naši nevyspatí, no ochotní rodičia.