Samozrejme, ešte stále nás to neprešlo. Aj tento rok sme si na družinovkách pripravili šarkanov a plné nasadenia, odvahy, ale hlavne optimizmu sme sa rozhodli, že v sobotu sa stretneme na zastávke 29-tky, že pôjdeme púšťať šarkany. Išli s nami aj Dankoš, Indy, Rado a Rames z Trojky. Cieľ??? Vysielač v Kavečanoch. No najprv, že pôjdeme do Zoo pozrieť nášho muflóna. Fajn, nastúpili sme do 29-tky, v pohode!!! Vystúpili sme v Zoo, no tam nakoniec sme tam nešli, pretože to bolo trošku komplikované (voľná vstupenka len do 250 Sk). Takže sme išli k tomu vysielaču. Som zabudla spomenúť, že s nami išiel aj Kirkin pes (pes jej sestry) Čučo.
Fajn, došli sme k vysielaču, vlastne, na vedľajšiu lúku. Všetci s takým nadšením vybalili svojich šarkanov jak malé deti. Chápete, konečne po toľkých rokoch začal fúkať aj vietor, to bolo radosti. Sem-tam spadli aj nejaké tie kvapky, ale koho to odradilo?? Jasné, že nikoho. Niektorí si priniesli aj kúpených šarkanov, po tých viacročných skúsenostiach sa ani nečudujem, veď aj ja som patrila medzi nich. Napríklad taký Ramesov šarkan vyletel fakt vysoko. Potom perfektne lietal aj Dankošov urobený šarkan a Simčin na tom nebol o nič horšie.
No asi tak po hodine, neviem, to väčšinu prestalo baviť, pretože šarkany vôbec nechceli lietať, ani tie kúpené. Tak sme si zahrali hry, najprv San Marino, Potom Vidličku (pre dnešok sa to volalo Nožík), zvláštnu na mieste vymyslenú hru, Uzol, Úchylného slimáka a nakoniec sme sa pokúsili spraviť živý ambulančný uzol. Potom sme si pobalili svoje veci, šarkanov aj seba a vydali sme sa pešo do Košíc po červenej. Vynorili sme sa v Čermeľskom údolí. Prišli sme na Lokomotívu a odtiaľ sa každý pobral svojou vlastnou cestou.
P.S: Nabudúce sa to už určite podarí.