Stretli sme sa klasicky na stanici skoro ráno a ako väčšinou, počasie nám veľmi neprialo. Vyzeralo to tak, že je len otázkou času kedy sa nám na hlavy zleje hustý dážď. Ale nás to samozrejme neodradilo a odvážne sme nasadli do 29ky.
Vystúpili sme v Kavečanoch, kde sme sa vydali po starej známej ceste do kopca. Počas nej sme si zahrali štrkáče, ale mám pocit, že to bola dosť jednostranná hra, keďže konečný výsledok bol nejakých 5:0. Ale to sme už našťastie boli hore na Hrešnej, takže väčšiu prehru sme už utrpieť nestihli.
Hore sme sa klasicky napapkali a v rekordnom čase zlikvidovali Adamove a Aničkine palacinky. (Boli super, tí čo ste neboli môžete ľutovať). Bola dosť veľká kosa a ani vietor sa netváril ako jemný jarný vánok, tak som zhodnotila, že je načase si pre zahriatie zabehať. Dali sme si jedno Bu-Ku-Hu. Myslím, že Hu vyhralo, ale to v konečnom dôsledku nie je až tak dôležité. Potom niekto zo zvyškov alobalov z palaciniek vyrobil loptičku. A vzhľadom nato, že tam boli aj voľne pohodené bránky zahrali sme s futbal. Lenže chudák loptička toho veľa nezniesla a tak bolo čoskoro po hre. Vtom nás Kuna všetkých prekvapila článkom, čo našla v novinách. Vraj v nejakej dedine blízko Indického pralesa napáda ľudí tiger a odvlieka ich do džungle. Nápad, že by sme tam v lete mohli zájsť podporili takmer všetci (aj keď to, že je to etapovka pochopili až neskôr). Hneď teda odštartovala prvá z etáp, uložiť papieriky čo najskôr do správneho poradia. Tam hore je aj jedno drevené zábredlie, a neverili by ste, ako sa dá na ňom zabaviť. Všetci ho preskakovali, podliezali a vešali a na neho. Všetci okrem Adama, ktorý uprednostnil umývanie si bundy vlhčenými vreckovkami. Tak sme ho nazvali Mývalom. A potom už bol pomaly čas ísť.
Trošku sme sa vrátili a po značke sme sa pustili dole, smerom na Alpinku. Cestou sme hrali Indiánov a Bombu nevadí, že je to to isté). Suverénne najlepšie to šlo Kune, ktorú akosi nikto nikdy nemohol nájsť. Pomaly sme šli ďalej a ďalej, zbierajúc voľne pohodenú súčiastky z áut, keď sme sa zrazu ocitli na Alpinke. Adam nás chcel všetkých presvedčiť, že najlepšia cesta d areálu vedie priamo cez potok, ale našťastie nakoniec dal na nás a vybral sa po moste. Do odchodu autobusu nám ostávalo, ešte čosi vyše hodinky, tak sme sa ešte vybúrili na preliezkach, hojdačkách a koreňoch stromov, po ktorých sa tam super štverá.
Keď sa blížil odchod autobusu zbalili sme si saky-paky a pobrali sa na zastávku. Autobus nás vyhodil na stanici, odkiaľ si už každý potom putoval svojim smerom.
Hore sme sa klasicky napapkali a v rekordnom čase zlikvidovali Adamove a Aničkine palacinky. (Boli super, tí čo ste neboli môžete ľutovať). Bola dosť veľká kosa a ani vietor sa netváril ako jemný jarný vánok, tak som zhodnotila, že je načase si pre zahriatie zabehať. Dali sme si jedno Bu-Ku-Hu. Myslím, že Hu vyhralo, ale to v konečnom dôsledku nie je až tak dôležité. Potom niekto zo zvyškov alobalov z palaciniek vyrobil loptičku. A vzhľadom nato, že tam boli aj voľne pohodené bránky zahrali sme s futbal. Lenže chudák loptička toho veľa nezniesla a tak bolo čoskoro po hre. Vtom nás Kuna všetkých prekvapila článkom, čo našla v novinách. Vraj v nejakej dedine blízko Indického pralesa napáda ľudí tiger a odvlieka ich do džungle. Nápad, že by sme tam v lete mohli zájsť podporili takmer všetci (aj keď to, že je to etapovka pochopili až neskôr). Hneď teda odštartovala prvá z etáp, uložiť papieriky čo najskôr do správneho poradia. Tam hore je aj jedno drevené zábredlie, a neverili by ste, ako sa dá na ňom zabaviť. Všetci ho preskakovali, podliezali a vešali a na neho. Všetci okrem Adama, ktorý uprednostnil umývanie si bundy vlhčenými vreckovkami. Tak sme ho nazvali Mývalom. A potom už bol pomaly čas ísť.
Trošku sme sa vrátili a po značke sme sa pustili dole, smerom na Alpinku. Cestou sme hrali Indiánov a Bombu nevadí, že je to to isté). Suverénne najlepšie to šlo Kune, ktorú akosi nikto nikdy nemohol nájsť. Pomaly sme šli ďalej a ďalej, zbierajúc voľne pohodenú súčiastky z áut, keď sme sa zrazu ocitli na Alpinke. Adam nás chcel všetkých presvedčiť, že najlepšia cesta d areálu vedie priamo cez potok, ale našťastie nakoniec dal na nás a vybral sa po moste. Do odchodu autobusu nám ostávalo, ešte čosi vyše hodinky, tak sme sa ešte vybúrili na preliezkach, hojdačkách a koreňoch stromov, po ktorých sa tam super štverá.
Keď sa blížil odchod autobusu zbalili sme si saky-paky a pobrali sa na zastávku. Autobus nás vyhodil na stanici, odkiaľ si už každý potom putoval svojim smerom.