Zdravím... Kedy sa už konečne naučím, že na tento typ pozdravu má patent dakto iný? (Však všetci vieme KTO.) 
Och, Fabo, Fabo... No, po strastiplnom týždni v škole konečne nastal piatok 14. 12. 2007 a myslím, že nielen ja, ale aj mnoho iných členov nášho oddielu sa tešilo na to, že ideme na vianočnú nádielku.
Čaute. Mal by som niečo napísať o nočnom pochode. Všetko, čo k tejto akcii patrí (napr. tma a zima), sa začalo v neskorších popoludňajších hodinách na stanici v Košiciach. Myslím, že nás prišlo asi 11. Johny kúpil lístky a vydali sme sa k vlaku. 
Čaute. Ako všetci dobre vieme alebo nevieme, je za nami trojdňovka na Bukovci. Mal by som o tom niečo napísať. Takže tak. Celá tá paráda sa začala v piatok 4.5.RP2007 už neviem o ktorej na autobusovej stanici. No, počtom to nevyzeralo práve najlepšie. Od medveďov sme boli iba Radek a ja. Bobrov bolo trochu viac (prišili Manťo, Paťo, Seventy, Igi a Marek Brezovie aj s kľúčmi od chaty). Jelene neboli žiadne. Len Swysht prišiel vyprevadiť brata (musel sa učiť na prijímačky). Potom prišiel ešte aj kučeravec INDY. Po príchode Johnyho a Juhásy sme šli k busu. Popri nastupovaní sme sa ešte pokúšali zdeptať Swyshta, že neurobí prijímačky a tak. (Urobil! GTA-čkar hnusný!)
Z vlaku sme vystúpili v Ďurkovej a pokračovali sme bicyklami do Vislanky. Privítali nás prázdne ulice. Ľudoprázdne. A ticho. Ani pes nezaštekal. Bránky plotov pootvárané. Mŕtva dedina. Dead (det).
Začalo sa to tým, že sme sa stretli na loki o neviem koľkej. Viem, že sa menil vtedy čas a ja som vstával o 2 hodiny skoršie, aby som mohol ísť nakúpiť veci na výpravu teda sádru, papier atď.
Mnno, oddielová rada mala ísť hľadať táborisko v Levočských vrchoch. A k tomu ešte na bicykloch. Lenže niekde sa stala chyba a boli sme tam traja, konkrétne: Johny, Swysht a ja-Fabo. Johny kúpil lístky, a hajde do vlaku - aj s bicygľami. Smer Spišská Nová Ves. Cestou nás Vysoký prekvapil tým, že máme prekonať asi 500-metrové prevýšenie a 2x vstúpiť do vojenského priestoru. No, povzbudzujúce...
Ako tu tak sedím, počúvam hudbu (Ladovsku zimu a rozjímam, či by som nebol radšej, keby mi to "male bile svinstvo padalo za limec"), a ešte k tomu sa snažím napísať článok o zimnom prechode (všimnite si, koľko veci robím naraz!). Verili by ste, ako môže také rozmýšľanie bolieť? A ja sa neviem a neviem rozpomenúť, ako to na tom prechode bolo. Au, to je bolesť.
Nó, takže bol piatok a to znamenalo, že sa ide na vianočnú. Takže sme sa stretli o druhej na ŽSR. Išli sme motoráčikom a vystúpili sme v Lipovníku. Keď sme vystúpili, bola už tma, takže to chvíľu vyzeralo ako nočný pochod.
Všetko sa to začalo na autobusovej stanici, kde sme sa zbiehali jeden po druhom ako nejaké slepice. Asi po desiatich minútach sme tam boli všetci, ktorí sme chceli ísť a preto Johny začal s malými radami či niečím takým (neviem, nepočúval som). Potom sme sa presunuli k nástupišťu a čakali na autobus, ktorý mal ísť na Jahodnú. Jój, to bola tlačenica.
Konečne sedíme v prázdnom vlaku v Lipanoch. Trochu ma bolia nohy, veď sme sa našľapali z Dubovice a veru sme nelenili, pretože nás naháňala skupina učiteľov z istej školy (nebudem menovať, že z Bernolákovej). Ktosi rozdal kakaovníky, rozdelil som si ten svoj s Marekom a mohol som pokojnejšie uvažovať o práve prežitom víkende.
